"Pri písaní som si autorom, režisérom, aj hercom, scénografom,
hudobníkom. Je to taká komplexná robota. Zatiaľ ma uspokojuje. Vydanie
každej novej knihy, aj každej premiéry hry je krokom dopredu,"
povedal Laco Kerata pre TASR. Dlhé roky pôsobí ako režisér v Slovenskom
rozhlase, stále aktívne hrá a venuje sa písaniu. Všestranný slovenský
umelec sa v piatok 1. januára dožíva 60 rokov.
Ladislav (Laco) Kerata sa narodil 1. januára 1961 v Novákoch. V roku
1989 absolvoval divadelnú réžiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy
múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdií bol režisérom v
Divadle SNP v Martine, v rokoch 1989 – 90 ako herec a režisér pôsobil v
Divadle pre deti a mládež v Trnave.
Zlom prišiel v roku 1991, keď Laco Kerata spolu s režisérom Blahom
Uhlárom a výtvarníkom Milošom Karáskom založili Divadlo Stoka, ktoré sa
stalo kultovou nezávislou scénou 90. rokov a získalo množstvo domácich i
zahraničných ocenení. Kerata bol spoluautorom i hercom v cca pätnástich
inscenáciách – počnúc prvou hrou Kolaps (Kto je kto), cez Slepú babu a
Donárium až po nezabudnuteľné predstavenie Eo Ipso. Na doskách divadla
sa Laco Kerata predstavil aj s vlastným hudobno-dramatickým pásmom Sami
meri vari. Popri tom založil divadelné združenie MED – My Experimental
Drama.
"Stoka bola zázračná doba tesne po revolúcii, aj samotná Stoka bola
zázrak. Zbavil som sa tam kŕču, že nemám talent, ktorý som nadobudol na
VŠMU. A tam som, ako už skoro 30-ročný, začal aj písať, dovtedy som si
nikdy nepomyslel, že sa tým budem nejako vážnejšie zaoberať. Bolo to pre
nás všetkých veľmi dôležité, obrovský zážitok. A dodnes ma oslovujú
ľudia, bývalí diváci, ktorí sa vyznávajú, že vďaka Stoke všeličo
pochopili a ovplyvnilo ich to na celý život. Čo krajšie sa dá počuť?"
spomína Laco Kerata na túto etapu svojej profesionálnej dráhy z 90.
rokov 20. storočia. Myslí si však, že dnešná doba je ešte neprajnejšia
na takýto typ nezávislého divadla. "Ľudia majú vkus-nevkus. Neviem koho je to vina, či médií, alebo nevzdelanosti. Možno všetkého dokopy," dodal Kerata.
Napísal spolu viac než 20 divadelných a rozhlasových hier. Ako básnik
debutoval zbierkou Hriešny spánok (1991). Výber z jeho rozhlasovej
dramatickej tvorby vyšiel knižne pod názvom Rádiové hry (1999), zo
svojej poézie 90. rokov pripravil autorský výber Prišiel som, videl som…
(2000).
Vydal hry Večera nad mestom (2001), poviedkovú knihu Mám sa… (2004) a
novelu Zlý herec (2009). Nasledovala zbierka poviedok Malé domov (2013) a
próza Ešte som tu a zostanem (2014) reflektujúca život starnúceho muža,
ktorému sa zlievajú vlastné predstavy s realitou. Groteska odohrávajúca
sa v roku 2222 nesie názov Suché roky (2019). Najnovšou Keratovou
knihou je zbierka poviedok Na okraji mojej hory (2020).
Dôvody, pre ktoré sa začal viac venovať literatúre, vysvetlil Laco Kerata slovami: "Vyšlo
to z toho, že som sa na divadlo nahneval. Večne som na skúškach čakal
na rozlietaných hercov, vôbec sa to ťažko organizovalo, každý má toho
veľa. Prenájom priestorov ma veľa stál. A potom, divákom sa dnes páči
divadlo, ktoré neviem a ani nechcem robiť. Práca v rozhlase je fajn, ale
nestačí mi. Pri písaní som v pokoji, s nikým sa nedohadujem, iba sám so
sebou."
Laco Kerata získal viacero ocenení, medzi nimi napríklad Výročnú cenu
Literárneho fondu v oblasti rozhlasu (2016) a v roku 2018 mu udelili
Cenu Literárneho fondu v kategórii dráma za divadelnú hru Dobro (Divadlo
Andreja Bagara v Nitre).
V budúcnosti plánuje pokračovať v režijnej a hereckej práci v rozhlase.
Vďaka nej má ako režisér možnosť čítať aj literárne diela svojich
kolegov-spisovateľov. Takisto považuje za vzrušujúce tvoriť, nahrávať a
komponovať zvukovú stránku slovno-hudobných symfónií rozhlasových hier.
"Mám rozpísanú jednu divadelnú hru, jednu rozhlasovú hru a dve
poviedkové knihy. Chcel by som sa ešte vrátiť k divadelnému herectvu,
hoci neviem zatiaľ ako. A možno si ešte urobím nejaké svoje vlastné
autorské divadlo," doplnil Laco Kerata, ktorý tiež figuruje ako
spevák na nahrávkach z divadla Stoka a najnovšie ho baví fotografovanie.
Momentálne pripravuje výstavu v Dome fotografie v Bratislave. "Určite bez umenia neviem žiť," povedal pre TASR Laco Kerata.